Ako bojovať s nezamestnanosťou mladých? Pomôcť by mohol duálny systém vzdelávania...

Rezort o ňom aktuálne diskutuje so sociálnymi partnermi. Ďalšie kroky na boj s nezamestnanosťou mladých už podniká aj Ministerstvo školstva SR, ktoré pripravuje nový zákon o odbornom vzdelávaní. Upraviť by sa v ňom mala aj podstata duálneho vzdelávania: „Nový zákon bude postavený na princípe, aby sa na jednej strane motivovali mladí ľudia, ale aj podnikatelia a zamestnávatelia,“ vysvetlil šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič. O tom, ako bude motivácia pre zamestnávateľov vyzerať sa ešte stále rokuje. Podniky by si však podľa Čaploviča mohli napríklad uplatniť odpočítateľnú položku v daňovom vyrovnaní a študentov odborného vzdelávania by zasa mohli zaujať štipendiami. Zmeny v odbornom vzdelávaní majú smerovať k tomu, aby sa mladí nemuseli po skončení školy či nástupe do práce rekvalifikovať tak často, ako je tomu teraz. „Školstvo by nám malo pripraviť do budúcnosti ľudí, ktorí rekvalifikáciu po skončení školy nebudú potrebovať," doplnil viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Ján Žačko. Pomôcť by mal aj projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, ktorý u nás funguje už od júna 2013. Prebieha pod Centrom vedecko-technických informácií SR a má viac prepájať študentov s praxou, ich rýchlejším zamestnaním sa po absolvovaní štúdia.

Hľadanie toho najlepšieho riešenia

Podľa aktuálnych údajov je na Slovensku až 35 % mladých ľudí bez práce. Jedným z účinných nástrojov ako proti takýmto vysokým číslam bojovať je zlepšiť systém odborného vzdelávania. Oživiť duálny systém fungovania školstva, aký u nás fungoval v 90. rokoch minulého storočia. Po znovuzavedení duálneho vzdelávania volá aj Slovenská obchodná a priemyselná komora. Podľa nej ide o kľúčový bod oživenia slovenskej ekonomiky. „Školstvo je hlavným generátorom nezamestnaných. Do každého stupňa školstva idú verejné peniaze. Financujeme stredné školy so zlými odbormi, ktorých absolventi si nemôžu nájsť prácu, a takým istým spôsobom financujeme aj vysoké školy alebo univerzity. Kvalita hlboko klesá a štruktúra absolútne nezodpovedá potrebám, ktoré sú žiadané,“ takýmito tvrdými slovami hodnotí aktuálnu situáciu na Slovensku predseda SOPK Peter Mihók. Riešením by podľa neho mohlo byť zavedenie tzv. trestného koeficientu: „Koľko absolventov skončí na úrade práce, o toľko by ďalší rok dostala škola menej peňazí.“ Chyba je podľa Mihóka aj v tom, že viaceré stredné a vysoké školy majú nezmyselné odbory a štúdiá, u ktorých je už vopred jasné, že sa s nimi nebude dať v budúcnosti uplatniť. Ešte horšie je podľa neho to, že si to uvedomujú aj samotní študenti a aj napriek tomu sa na daný odbor hlásia. „S týmto sa definitívne musí niečo urobiť. Takýmto spôsobom sa len míňajú verejné financie a potom kričíme, že máme na školy málo finančných prostriedkov. Lenže mi ich nemáme málo, len ich zle alokujeme. Viacnásobne totiž predražujeme verejné výdavky, nakoľko idú na podporu v nezamestnanosti alebo na rekvalifikáciu mladých bez práce,“ vysvetľuje Mihók.

Odpoveďou je spolupráca podnikov a študentov

V Žilinskom samosprávnom kraji, podľa slov riaditeľa tamojšej regionálnej komory SOPK Dušana Halušku, nemajú mladí núdzu o prácu. Sídlia tu veľké podniky, ktoré dávajú záujemcom priestor už počas štúdia na strednej či vysokej škole. Firmy ako INA Kysuce alebo KIA sa doslova bijú o strojárov, elektrotechnikov či stavbárov. „Riaditelia tunajších škôl nemajú problém umiestniť žiakov z týchto odborov do daných firiem počas štúdia. Dokonca ešte pred maturitami, už máji, majú týchto študentov rozchytaných. Firmy si takisto nechávajú študentov, ktorí tu praxovali a z dohody neskôr prechádzajú do trvalého pracovného pomeru. Nie je pravidlom, že len veľké spoločnosti si berú študentov na prax. Už aj malé podniky majú o takýto typ spolupráce záujem,„ vysvetľuje Haluška. Zo spomínanými odbormi teda problém na trhu práce nie je. „Je to otázka iných odborov, ktoré produkujú študentov len preto, aby ich mali a dostali za ne financie. Je ale všeobecne známe, že títo žiaci na trhu práce nemajú žiadne uplatnenie a aj počas samotného štúdia je problém ich niekam zaradiť.“ Podobne to vníma aj predseda banskobystrickej RK SOPK Július Kriváň: „Starý spôsob učňovského školstva fungoval najspoľahlivejšie. Podniky, ktoré existovali aj v našom regióne mali svoje učňovské školy, takže si svojich študentov sami vyučili v tých odboroch, ktoré boli potrebné – napríklad sústružník, mechanik alebo operátor rôznych zariadení. Keď sme potom o učňovky prišli, až neskôr sme zistili, že nám chýbajú absolventi daného učilišťa alebo stredných odborných škôl,“ konštatuje Kriváň.

Kde to naozaj funguje aj dnes a prečo

Július Kriváň je zároveň aj obchodným riaditeľom Železiarní Podbrezová, ktoré v Banskobystrickom samosprávnom kraji patria k najväčším zamestnávateľom. O tom, že systém duálneho vzdelávania je tou najlepšou cestou hovorí z vlastnej skúsenosti. „Máme súkromnú SOŠ, ktorej absolventi majú u nás zaručené pracovné miesto. Niektorí sú ale takí dobrí, že pokračujú na VŠ s hutníckym alebo ekonomickým zameraním. Jednoducho vedia, že s týmto odborom sa u nás uplatnia." Železiarne Podbrezová prijímajú každý rok počas letných mesiacov na prax zhruba 60 brigádnikov. Väčšina z nich sú vysokoškoláci, no veľa záujemcov sa obracia na podnik so žiadosťou o spoluprácu aj mimo júla a augusta. Pomoc hľadajú najmä v súvislosti s vypracovaním diplomovej práce v oblasti obchodu, ekonomiky alebo výroby. „Pokiaľ sme s výsledkami ich práce spokojní, dávame im šancu po absolvovaní štúdia. Prirodzený odchod starších zamestnancov do dôchodku alebo zo zdravotných dôvodov nám totiž umožňuje dať šancu novým pracovníkom.“ Podobne je na tom aj firma Evonik Fermas zo Slovenskej Ľupče, ktorá je súčasťou koncernu Evonik Industries AG. A keďže jej výrobky sa vyvážajú do celého sveta, je akousi prestížou dostať šancu práve tu. „Už stredoškoláci z rôznych odborov k nám chodia na prax, ale spolupracujeme aj s viacerými univerzitami. Študenti majú u nás možnosť nazrieť do výrobného procesu a získať tak cenné skúsenosti do budúcnosti. Momentálne máme zamestnaných zhruba 15 nových mladých ľudí. Pracujú na oddelení technológie, konkrétne na fermentačnej výrobe. Dávame im samozrejme šancu aj po skončení VŠ, aby u nás pracovali natrvalo,“ hovorí Ivan Surovec z oddelenia logistiky spomínanej spoločnosti.

Združení pod jednou strechou

Na rovnakom princípe funguje aj už spomínaný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, ktorý ponúka študentom možnosť praxovať už počas štúdia v rôznych podnikoch. Záujemcovia tak získajú cenné vedomosti a poznatky priamo o chode danej spoločnosti, ktoré môžu potom uplatniť pri hľadaní si budúceho povolania. Od apríla tohto roka sa dokonca študenti všetkých univerzít zapojených do projektu môžu zúčastňovať okrem iného aj na exkurziách do jednotlivých podnikov. Prvými, ktorí sériu exkurzií naštartovali, boli študenti Technickej univerzity v Košiciach. Ich cieľovou stanicou sa stali dve významné spoločnosti – bratislavský Volkswagen Slovakia a Matador Automotive vo Vrábľoch. Viac informácií o projekte, jednotlivých ponukách na prax, ako aj aktuálnych novinkách sa dozviete na stránke www.vysokoskolacidopraxe.sk.

Text: Monika Majerová

Foto: ilustračné