Mladému Bystričanovi učarovalo fotenie. Výtvory Olivera (16) sú hotovým umením FOTO
Hoci má iba 16 rokov, už teraz si fotením privyrába. Študent fotografického dizajnu, Bystričan Oliver Kuklovský, nám v rozhovore prezradil viac o svojich skúsenostiach aj o nevšedných zážitkoch s fotografovaním.
Bystričan Oliver Kuklovský má len 16 rokov a je prvákom na Strednej súkromnej umeleckej škole vo Zvolene, v odbore fotografický dizajn. No už teraz má čo povedať o svojich úspechoch a tvorbe. Prinášame vám rozhovor s mladým talentom, ktorý sa venuje umelecko-komerčnej fotografii.
Najskôr nám opíš, ako si sa dopracoval k fotografovaniu…
Už odmalička som fotil na kompaktné foťáky, ale nikdy som si neuvedomoval, že by v tom mohol byť potenciál. Odstupom času som fotil na mobil, hlavne krajinky. Neskôr ma začali zaujímať profesionálnejšie fotoaparáty – zrkadlovky. V trinástich som dostal svoju prvú zrkadlovku.
V dnešnej dobe sa veľa mladých venuje foteniu. Nemáš strach z konkurencie?
Nemám strach. Často počúvam, že je veľa ľudí, ktorí fotia. Ja idem za svojim ako sa len dá a nie každý, kto má zrkadlovku je fotograf. Treba mať talent a vidieť zaujímavé aj v obyčajných veciach.
Ako podľa teba vyzerá dokonalá fotka?
Fotografia musí byť kompozične správne a musím v nej vidieť niečo zo svojho štýlu fotenia.
Spomeň skúsenosti, ktoré už máš za sebou? Nejaké výstavy?
Každé fotenie je pre mňa skúsenosťou. Či vo fotografovaní, alebo v spolupráci s ľuďmi. Za najväčšie doterajšie úspechy považujem fotenie metalovej akcie v klube, akciu pre detskú fakultnú nemocnicu v Banskej Bystrici a stužkovej slávnosti. Mám za sebou jednu výstavu ku Dňu vody v obchodnom centre v Banskej Bystrici a Lučenci. Za pár týždňov budem mať súkromnú výstavu ešte s jedným grafikom v Banskej Bystrici.
Ako prebieha fotenie na zákazku?
Snažím sa prepojiť predstavu zákazníka a moju. Profesionálny prístup vediem pri dohadovaní a na „pľaci“ sa snažím fungovať aj tak, aj tak. Ide hlavne o to, aby ľudia nemali z toho len fotografie, ale aj zážitok.
Sú nejaké pocity, ktoré svojou tvorbou vyjadruješ?
Nemám skoro žiadne depresívne fotky. Vždy sa ich snažím robiť živé. Som človekom, ktorý má rád zábavu, je energický, takže sa pokúšam, vkladať do fotiek energiu.
Spomenieš si na kuriozity, ktoré sa ti stali pri fotografovaní?
Áno, samozrejme. Spomeniem ale len dve kuriózne situácie, a to keď zákazníčka vyžadovala mať na fotke rannú hmlu. To som musel vstávať o pol štvrtej ráno. Bolo to dosť zaujímavé, no napokon všetko dopadlo super. Druhá situácia bola, že som fotil vysoký nadhľad a musel som sa vyštverať na skalu, ktorá sa rozhýbala a môj členok si to pekne odniesol (smiech). A síce, beriem to ako skúsenosti, ktoré ku práci proste patria.
Kde sa vidíš vo svojej budúcnosti?
Určite zvažujem štúdium na vysokej škole. Mojou prioritou je Praha, ktorá mi nesmierne učarovala svojou magickosťou a možnosťami. Prioritne by som rád po vysokej škole fungoval aj ako fotograf v Prahe.
Ozrejmi čitateľom, čo ťa posúva vpred…
Bez pomoci rodiny by som nebol tam, kde som. Nesmierne si vážim ich plnú podporu. Mojou motiváciou je spokojnosť ľudí so službami, ktoré pre nich robím.
Nakoniec Oliver odkazuje všetkým mladým ľuďom, ktorí by sa chceli venovať fotografii jediné – fotiť, fotiť, fotiť. Úspech príde…
Čítajte tiež:
Bystričan, ktorý si vybral šľachetnú prácu: Ľuboš zasvätil svoj život pomoci malým pacientom
Autor: Denis Makovini
