ROZHOVOR s pedagógom UMB, ktorý vstúpil do štrajku: Vytvorila sa sieť ľudí z rôznych katedier
Podpora štrajkujúcich učiteľov je na banskobystrickej UMB citeľná. O aktuálnej situácii ohľadne štrajku, ale aj o stieraní hraníc medzi študentmi a učiteľmi nám porozprával vysokoškolský pedagóg Martin Djovčoš, ktorý je v štrajkovom výbore Iniciatívy vysokoškolských učiteľov.
Martin Djovčoš je Zvolenčan, ktorý študoval pod Urpínom a aktuálne pôsobí na Katedre anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Tak, ako niektorí jeho kolegovia, aj on sa zapojil do štrajku vysokoškolských učiteľov. Dokonca ako člen štrajkového výboru Iniciatívy vysokoškolských učiteľov.
„Temné sily“
„Tento štrajk sa nás, vysokej školy, veľmi týkal a ešte stále sa nás týka. Ide o solidárny štrajk, ktorý, ak sa nemýlim, nemá na Slovensku obdobu. V tejto súvislosti treba pochopiť, že materské, základné, stredné a vysoké školy sú spojené nádoby ako to formulovali počas štvrtkovej diskusie kolegyne Monika Zázrivcovú a Elena Baranová,“ povedal Djovčoš s tým, že ak nefungujú nižšie stupne vzdelávania, klesá kvalita vysokoškolského vzdelávania. Podľa jeho slov, ak klesá kvalita absolventov učiteľských smerov, tak klesá kvalita prípravy na nižších stupňoch. Je to akýsi začarovaný kruh, ktorý by chceli týmto štrajkom prelomiť.
„Zároveň považujeme za našu morálnu povinnosť, postaviť sa na stranu ľudí, ktorým to nie je jedno. Zdá sa, že spoločnosť upadla do akejsi letargie, polospánku či priam anestézy, ktorá sa prejavuje predovšetkým tak, že ľudia nadávajú a tvrdia, že všetko je nanič a že sa to nedá zmeniť,“ pokračoval učiteľ, podľa ktorého chcú štrajkom naznačiť, že to nie je celkom pravda a že školstvo by malo byť jednou zo základných priorít našej spoločnosti. „Iste, postavili sme sa za abstraktné hodnoty, ktoré sú však podľa mňa veľmi reálne a konkrétne, hoci ich vplyv sa uvidí len v čase,“ doplnil.
Djvočoš je členom štrajkového výboru Iniciatívy vysokoškolských učiteľov. Ako poznamenal, nejde však o žiadnu „funkciu“ v pravom slova zmysle. „Po akademickej obci Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (8. februára 2016) ma kolegovia z Bratislavy oslovili, či sa nechcem pridať. Neváhal som. Organizujeme rôzne akcie a stretnutia, no hlavne spolu komunikujeme sa a informujeme sa o náladách a dianí na jednotlivých pracoviskách. Neverili by ste, že v roku 2016 panuje na niektorých vysokých školách strach,“ povedal.
„Vznikli sme spontánne, bez politickej podpory. Ľuďom sa ťažko verí, že na Slovensku môže vzniknúť spontánna iniciatíva,“ uviedol. Ako dodal, ľudia za všetkým vidia akési „temné sily“, ktoré ťahajú za pomyselné povrazy. Už len táto skutočnosť hovorí v mnohom sama za seba. Učiteľ z UMB si myslí, že akademické prostredie by malo reagovať na spoločenské dianie a najmä ak sa dejú také veci ako posledné týždne.
Stieranie hraníc
Výučba na fakulte podľa jeho slov aktuálne prebieha v „štrajkovom“ režime. „V škole sa deje veľa vecí, oveľa viac ako zvyčajne. Do štrajku sa samozrejme nezapojila celá fakulta, nie je to iniciatíva zhora. Napríklad na Katedre anglistiky a amerikanistiky, na ktorej pôsobím aj ja, vstúpila do štrajku zhruba polovica zamestnancov. Je to úplne iný štrajk, ako sme doteraz poznali. Štrajkujúci kolegovia chodia na fakultu, ale namiesto učenia organizujú prednášky a diskusie, stretnutia s učiteľmi základných a stredných škôl, otvorene a verejne sa hovorí o problémoch,“ vysvetlil učiteľ.
„Stierajú sa hranice medzi študentmi a pedagógmi. Kolegovia, ktorí nevstúpili do štrajku, učia podľa rozvrhu a do aktivít pod názvom „Štrajkové posedenia“ sa nezapájajú. Nám tu nejde o to, aby sa chodby fakulty vyprázdnili, ale skôr naopak: aby ožili. Mám pocit a potvrdzujú to aj entuziastické maily od kolegov, že naša fakulta konečne dýcha. Zistili sme, že máme mnoho spoločného a tento semester bude úplne iný ako všetky predtým,“ povedal Djovčoš.
Ako ďalej uviedol, neštrajkujúci kolegovia by sa dali rozdeliť na dve skupiny. „Takí, ktorí štrajk podporujú, ale nemôžu sa zapojiť, lebo ich manžel alebo manželka je učiteľ na nižšom stupni, ktorí štrajkovali tri týždne. Preto si títo kolegovia nemôžu finančne dovoliť štrajkovať. V druhej skupine sú ľudia, ktorí štrajk nepodporujú,“ pokračoval učiteľ so slovami, že o nich však nevedia nič, lebo neprišli na žiadnu diskusiu a nevyjadrili otvorene svoj názor. „Možno sa báli, možno hanbili, možno im je to len jedno,“ podotkol a doplnil, že iní kolegovia učia normálne, podľa rozvrhu.
Cíti podporu
Vysokoškolského učiteľa UMB sme sa spýtali aj na jeho pohľad na dianie v spoločnosti, reagujúcej na štrajk. „Osobne sa cítim veľmi dobre a cítime aj podporu. Podľa mňa sa zmenilo veľa už len samým štrajkom ako takým. Je samozrejmé, že keď sa pustíte do takejto akcie, tak vám veľa ľudí nebude priať. A je to v poriadku. Často zabúdame, že žijeme v otvorenej spoločnosti s pluralitou názorov (pravda je len jedna, no každý si myslí, že ju má…),“ vysvetlil Djovčoš.
Ľudia podľa jeho slov o školstve aktívne rozmýšľajú, stala sa z neho aktuálna téma, a to je výborné. „Ak sa spustia zmeny, tak budú bolestivé, o tom nik nepochybuje, ale treba to spraviť. Ak začneme teraz, tak výsledky uvidíme až o, povedzme, 20 rokov, no raz začať treba, Veľké pozitíva vidím najmä pre život na fakulte,“ povedal s tým, že sa vytvorila sieť ľudí z rôznych katedier, ktorí zistili, že majú k sebe ideovo veľmi blízko, hoci doteraz o tom nevedeli.
„Našťastie žijem v prostredí, v ktorom je podpora štrajku viac-menej jednomyseľná. Známi z iných povolaní (lekári, ekonómovia, právnici a pod.) hovoria: konečne. Často mi volajú a pýtajú sa, čo je nové, ako sa situácia vyvíja,“ prezradil a dodal, že v tomto má naozaj šťastie.
Do problémov nespokojných učiteľov sa vie vžiť aj na základe vlastných skúseností. „Moja svokra robí v materskej škole. Má prax 40 rokov a výplatu 546 eur v čistom. Nie je to síce štrajk hlavne o peniazoch, ale treba spomenúť aj tie. Informácie mám teda z prvej ruky. Okrem toho som spoznal veľmi podnetných ľudí zo všetkých stupňov vzdelávania počas našich diskusných stretnutí. Myslím si, že aj naši študenti pochopili, že niečo nie je v poriadku hlavne vtedy, keď dostali informácie od ľudí z praxe,“ pokračoval učiteľ, ktorý spomenul, že tí študenti, ktorí (dúfajme) nastúpia na učiteľské miesta po absolvovaní štúdia, sa po skúsenostiach so štrajkom azda pokúsia po nástupe do školy robiť veci inak. Ako dodal, učitelia sú úplne vyšťavení, ale hovoria, že podpora im dodala novú energiu.
Štafetu preberú študenti
„Je to neobmedzený štrajk, ale raz sa bude musieť skončiť. Ide však o to, aby myšlienka stále živo rezonovala a aby téma nevybledla. U nás sa chystajú štafetu prebrať študenti. Založili si vlastnú iniciatívu a organizujú rôzne podujatia. V iných mestách preberú štafetu iné fakulty prípadne tiež študenti,“ vysvetlil.
„Vysoké školstvo má obrovské problémy a tie bude tiež treba otvoriť. Netýka sa to len platov. V tomto štrajku by bolo neetické zneužiť úsilie učiteľov (ZŠ, SŠ, materské školy) a predložiť vlastné požiadavky. Nevylučujem, že čoskoro vznikne diskusná platforma, ktorá naformuluje konkrétne najpálčivejšie problémy a navrhne opatrenia,“ pokračoval učiteľ, ktorý si myslí, že o štrajkoch učiteľov sme nepočuli poslednýkrát. Ak politici (z ktorejkoľvek strany politického spektra) nebudú riešiť túto akútnu otázku, nevyhnú sa protestným hnutiam.
Aj počas tohto týždňa pripravujú na UMB podporné akcie, súvisiace so štrajkom. Patrilo medzi ne napríklad aj natáčanie videa Prečo nám to nie je jedno, ktoré sa konalo v pondelok doobeda. „Na koncerte Bystrica hrá pre školstvo si na jednom pódiu zahrajú študenti aj učitelia. Je to tiež symbolické gesto hovoriace, že študenti aj učitelia sú na jednom pódiu,“ dodal na záver Djovčoš.
Čítajte tiež:
Vysokoškolská učiteľka UMB prehovorila: Prečo som sa rozhodla zapojiť do štrajku!
Bystrickí učitelia napísali primátorovi otvorený list: Prinášame vám jeho plné znenie
Spoveď obľúbenej pedagogičky bystrického gymnázia: Občas naozaj prežívame
FOTO a VIDEO: Takéto obrázky sa naskytli pred gymnáziom v Bystrici. Živá reťaz učiteľov so žiakmi!
Silné chvíle na nádvorí bystrického gymnázia: Keď to študenti zbadali, vo veľkom odišli zo školy
Foto: archív Martina Djovčoša