Slováci sa vracajú z paralympiády so šiestimi medailami

Slovenskí zdravotne postihnutí športovci si na XIV. paralympijských hrách v Londýne vybojovali šesť medailí. Počtom sa tak vyrovnali svojmu pekinskému zisku spred štyroch rokov, kvalita veľmi mierne klesla.

Kým v čínskej metropole bola bilancia slovenských hendikepovaných reprezentantov 2 – 3 – 1, z mesta na Temži sa budú domov vracať rovnako s dvoma zlatými ale iba s jednou striebornou a až tromi bronzovými medailami.

Dve zlaté získal Ján Riapoš[/size][/co­lor]

Hviezdou 34-členného slovenského tímu bol stolný tenista Ján Riapoš. V kategórii vozičkárov predviedol famózny výkon, v desiatich dueloch nenašiel premožiteľa. Zlato si tak odnáša nielen z dvojhry, ale najväčšou mierou sa zaslúžil aj o obhajobu prvenstva z Pekingu v tímovej súťaži.

Po Londýne sa vrátil na pozíciu najúspešnejšieho slovenského paralympionika v ére štátnej samostatnosti, keď jeho vitrínu zdobia už štyri zlaté a jedna strieborná medaila.

Spolu s ním sa v súťaži družstiev tešili zo zisku najjagavejšieho kovu aj Rastislav Revúcky a Martin Ludrovský, hoci posledne menovaný sa za stôl ani nedostal.

Bodoval aj stolnýtenis[/si­ze][/color] Aj strieborná slovenská radosť vytryskla v komplexe ExCel, kde sa konali stolnotenisové súťaže. Zaslúžil sa o to Richard Csejtey, ktorého zastavil až vo finále kategórie stojacich Číňan Šuaj Čao. Tridsaťtriročný Dunajskostredčan si na svojej štvrtej paralympiáde v kariére vybojoval piatu medailu, z toho tretiu striebornú.

Bronzová žatva[/size][/co­lor]

Slovenskú bronzovú žatvu začala stolná tenistka Alena Kánová v dvojhre. Pri svojom štvrtom štarte na vrcholnom podujatí si 32-ročná vozičkárka štvrtýkrát vychutnala pocity šťastia na pódiu pre medailistov a zaradila sa tým medzi legendy.

**Škoda, že táto stálica stolnotenisového neba nemá na Slovensku rovnocennú partnerku, s ktorou by mohla nastúpiť aj na súťaž družstiev, jej bilancia by mohla byť ešte krajšia. **

Druhý bronz v Kasárňach kráľovského delostrelectva (Royal Artillery Barracks) pridala športová strelkyňa Veronika Vadovičová v disciplíne, v ktorej si azda najmenej verila – ľubovoľnej malokalibrovke 3×20. Po sklamaní vo vzduchovke, v ktorej obhajovala zlato z Pekingu, prišla takmer „nechtiac“ v poslednom svojom vystúpení k medaile.

Aj to je dôkazom, že špička v tomto športe sa extrémne vyrovnáva a najlepších už nedelí výkonnosť, ale skôr otázka psychickej odolnosti a šťastia.

V Londýne nesklamali[/si­ze][/color]

Napriek tomu, že Slovákom sa nepodarilo celkom zastaviť ústup z pozícií, nemožno hovoriť o sklamaní z ich londýnskeho vystúpenia. Azda o niečo viac sa čakalo od športových strelcov, lukostrelcov i boccistov.

O prepadáku sa však ani v jednom prípade nedá hovoriť. Treba si uvedomiť, že aj šport hendikepovaných sa čoraz viac profesionalizuje. Slováci ostávajú amatérmi športujúcimi len popri zamestnaní.

student24/webnoviny foto: sita