Čím musí študent disponovať, aby bol pre zamestnávateľa atraktívny?
Aj na takúto otázku sa snaží nájsť odpoveď Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Jej vyriešením bolo poverené Centrum vedecko-technických informácií SR v rámci projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti, ktorý je implementovaný cez Operačný program Vzdelávanie.
Financovaný je z fondov Európskej únie a jeho hlavným cieľom je čo najjednoduchšie preklenúť bariéru medzi čerstvým absolventom a budúcim zamestnaním. Situácia na Slovensku nie je v tomto smere ružová, čoraz viac vysokoškolákov skončí po poslednom ročníku štúdia na úrade práce, kde sa väčšinou stanú len nelichotivou štatistikou prispievajúcou k zvyšovaniu nezamestnanosti. Kde je chyba? Zrejme absencia praxe či vedomostí, ktoré majú za následok, že takýto človek nie je pre danú firmu dostatočne atraktívny a radšej siahnu po niekom, kto týmito atribútmi disponuje. Zmeniť túto rovnicu sa snaží spomínaný projekt. Študentom dáva šancu zapojiť sa do praxe vo vybraných spoločnostiach už počas štúdia, aby ako absolventi mali za sebou množstvo cenných skúseností. V mnohých prípadoch sa ich šikovnosť osvedčí až do takej miery, že tam, kde praxovali, napokon aj dostanú stále miesto.
Národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti funguje už viac ako rok. V prvom polroku 2014 sa do firiem podarilo umiestniť takmer 70 študentov, ktorí v nich majú možnosť nadobúdať praktické skúsenosti pre svoje budúce povolanie. Projekt sa momentálne dostáva do ďalšej etapy. V nej môže 20 najlepších študentov 2. alebo 3. stupňa VŠ štúdia, ktorí absolvujú úspešne prax na Slovensku s podporou národného projektu v trvaní minimálne 96 hodín, získať pobyt na vybraných zahraničných pracoviskách. Ako hovorí hlavná odborná garantka projektu Helga Jančovičová: „Pri výbere študentov kladieme dôraz na pozitívne hodnotenie lektorov v podniku, kde boli študenti na praxi, ale aj pedagógov z vysokej školy.“ Študenti sa budú môcť na pracovisku v zahraničí oboznámiť s najmodernejšími technológiami z danej oblasti a porovnať spôsoby práce a metódy využívané za hranicami našej krajiny. Počas jedného a maximálne troch mesiacov súvislého pobytu na pracovisku v zahraničí získa študent viacero skúseností, ktoré môže neskôr zúročiť aj vo svojom zamestnaní.
Čo požadujú zamestnávatelia?
Do projektu sa zapojili desiatky renomovaných firiem nielen zo Slovenska. Prax ponúkajú v oblasti elektrotechniky, strojárstva, dopravy, hutníctva, informačno-komunikačných technológií či chemického a automobilového sektora. Jedným z veľkých hráčov na poli automobilového priemyslu je aj závod Kia Motors Slovakia, ktorý sa nachádza v Tepličke nad Váhom neďaleko Žiliny. S približne 3 800 zamestnancami patrí k najväčším zamestnávateľom nielen v Žilinskom kraji, ale na celom Slovensku. Svoje brány má otvorené pre stálych pracovníkov, ale šancu zapojiť sa do výrobného procesu dáva aj mladým. „Počas nášho štipendijného programu majú študenti povinnosť odpracovať určitý počet hodín aj v našej spoločnosti. Keďže projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti zahŕňa prax, rozhodli sme sa to súbežne prepojiť,“ vysvetlil hovorca Kia Motors Slovakia Jozef Bačé dôvody, prečo sa do projektu zapojili. V súčasnosti ponúkajú študentom pozície v administratíve aj vo výrobnej sfére. Študenti však medzi jednotlivými oddeleniami „rotujú“, aby si vyskúšali rôznorodosť práce vo firme a našli tak ľahšie svoje uplatnenie. „Študenti sú zapracovaní do riadneho pracovného procesu a v súvislosti s ich štúdiom sú im pridelené nové projekty. Ich výsledky zaznamenávame priebežne a nakoľko sú súčasťou pracovného procesu, sú im takisto pridelené aj nové projekty, na ktorých počas praxe pracujú,“ doplnil Bačé. A ktoré zručnosti považujú u študentov za kľúčové pre ich budúce zamestnanie? „Toto je veľmi široká otázka. Všetko závisí od oddelenia, o ktoré sa absolvent v našej spoločnosti uchádza. Uchádzači o zamestnanie v administratíve musia vedieť aktívne po anglicky a mať dokončené vysokoškolské vzdelanie v oblasti, v ktorej sa uchádzajú o prácu. Dôležité je, aby uchádzači boli flexibilní, s chuťou prekonávať aj náročné situácie a zodpovedne pristupovali k práci,” vymenoval požiadavky na zamestnanca hovorca spoločnosti.
Stačí záujem a technické myslenie
Úplne na inom poli pôsobnosti funguje spoločnosť Ecorec Slovensko. Jej primárnym zameraním je životné prostredie. Ponúka riešenia pre petrochemický a gumárenský priemysel a od roku 2005 je vedúcim výrobcom alternatívnych palív vyrábaných z recyklovaného komunálneho odpadu v strednej a východnej Európe. Aj tento závod má vo svojich radoch miesto pre mladého talentovaného človeka, ktorý je ochotný učiť sa novým veciam. „Zatiaľ sme do projektu Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti ponúkli len jednu pozíciu do laboratória, a to študentke, ktorá študuje Integrovanú bezpečnosť a životné prostredie. Do budúcnosti však nevylučujeme pridať aj ďalšiu na oddelenie Integrovaného manažérskeho systému alebo aj do výroby,“ hovorí Valéria Dikejová z firmy Ecorec Slovensko, ktorá má spomínanú študentku priamo na starosti. Do programu sa prihlásila sama. „Študentka, ktorá sa projektu zúčastňuje, je v poslednom ročníku doktorandského štúdia. Je pomerne zručná pri práci v laboratóriu, preto sme harmonogram jej dochádzky upravili tak, aby prešla všetkými činnosťami, ktoré tu vykonávame – od prípravy vzoriek, merania, vyhodnocovania, až po evidenciu výsledkov do databázy,“ vysvetlila Dikejová. Tento závod ale podľa nej na konkrétny typ vzdelania či fakulty u študentov nehľadí. Dôležitým je pre nich človek so všeobecným prehľadom, ktorý je schopný rýchlo sa učiť nové veci a nerobí mu problém komunikovať aj po anglicky. Za sebou by však mal mať aspoň nejaký technický odbor, keďže sa závod zaoberá výrobou a testovaním v spojitosti s informačnými technológiami. „Pre nás je veľmi dôležité, aby mal študent technické myslenie a aby si vedel uvedomovať prepojenie naučenej teórie do praxe. Tiež je veľmi dôležité mať správny cit pre prácu v laboratórnom zariadení a zdravé sebavedomie,“ uzavrela Dikejová.
Do tretice majú uchádzači šancu naučiť sa niečo nové napríklad aj v menšom závode na spracovanie elektrického a elektronického odpadu v Námestove. Firma Ekoray sa zaoberá opätovným zhodnotením elektroodpadu a recykláciou jednotlivých komponentov. Výkonný riaditeľ Ján Bolek zapojil svoju spoločnosť do projektu Ministerstva školstva SR kvôli nadviazaniu bližšej spolupráce medzi vysokými školami a svojím podnikom. „Aj v minulosti sme s inými vysokými školami participovali na mnohých projektoch a táto spolupráca priniesla veľa pozitívneho obom stranám,“ priznáva. Pre študentov tak vytvorili pracovnú pozíciu, ktorá by zabezpečovala prepojenie praxe a výskumu. „Ide predovšetkým o hľadanie možností získavania vzácnych kovov z jednotlivých druhov odpadov na úrovni podniku. Náplňou práce študenta je najmä oboznámenie sa s daným podnikom, získanie prehľadu o jednotlivých prúdoch odpadov. Po tejto aktivite študent identifikuje vzácne prvky a následne uskutoční kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu,“ vysvetlil Bolek. Zároveň má podľa neho uchádzač možnosť robiť analýzy aj na úrovni VŠ. Po analýzach sa potom skúmajú možnosti získavania jednotlivých prvkov na úrovni podniku. Aktuálne sú študenti vo fáze oboznamovania sa s odpadmi a možnosťami jeho ďalšieho spracovania. Za najdôležitejšie považuje logické myslenie študenta a jeho schopnosť prepojiť vedomosti nadobudnuté štúdiom s praxou.
- Autor: Monika Majerová
- Foto: ilustračné