Pre firmy je problémom pri zamestnávaní študentov dĺžka praxe počas štúdia
Spolupráca. Snáď žiadny iný termín nedokáže lepšie definovať kľúčovú vlastnosť, ktorá je potrebná pre fungujúci systém vysokoškolského vzdelávania napojeného na firemnú prax. Prečo u nás projekty na podporu praxe často nie sú úspešené?
Akokoľvek kvalitné sú projekty, ktoré štát, vysoké školy či firmy realizujú na podporu praxe, veľakrát nie sú úspešné len kvôli tomu, že nedokážu presvedčiť jednotlivé strany o potrebe efektívnej spolupráce. Tá nespočíva len vo formálnom podpísaní zmlúv, ktorými sa bude môcť inštitúcia či firma prezentovať smerom navonok. Úspech alebo neúspech jednotlivých projektov závisí predovšetkým od toho, ako intenzívne dokážu spolupracujúce strany hľadať riešenia vzniknutých problémov, ako sú o tom ochotné komunikovať a či sú pripravené robiť ústupky.
Špecifický názor na túto problematiku majú predovšetkým firmy, ktoré sú stredobodom akejkoľvek snahy štátu o podporu prepájania vysokých škôl a firemnej praxe. Práve ony sa najčastejšie stretávajú s reálnymi problémami, ktoré nastávajú v procese realizácie projektov a spolupráce so štátom a vysokými školami. A práve ony dokážu veľakrát presne cieliť kritiku na ostatné súčasti reťazca spolupracujúcich inštitúcií. Otázka znie: Je podpora štátu a vysokých škôl v súvislosti s vytváraním podmienok pre umiestňovanie praxujúcich študentov vo firmách dostatočná?
Byrokracia brzdí dobrý zámer
„Podpora štátu nie je dostatočná,“ stručne hodnotí situáciu Ing. Jozef Adam, vedúci personálneho oddelenia spoločnosti BSH Drives and Pumps, s.r.o. Tá je dcérskou spoločnosťou firmy BSH Bosch und Siemens Hausgeräte GmbH a zaoberá sa vývojom a výrobou elektromotorov a ovládacej a riadiacej elektroniky pre bielu techniku. Okrem praxe počas štúdia na vysokej škole ponúka spoločnosť aj absolventskú prax. Tá je sčasti dobrým príkladom, ako firmám ponúknuť potencionálnych zamestnancov a študentom dať možnosť zapracovať sa vo firme a overiť si teoretické znalosti. Podľa vedúceho personálneho oddelenia sú práve absolventské praxe prostredníctvom úradov práce dobrým príkladom, ako prepojiť vysokoškolské štúdium s pracovnou realitou. „Absolventi sa stretnú vo firme so skutočnými úlohami, procesmi a problémami. Pokiaľ sa počas troch a viac mesiacov stretnú s realitou vo firme, ktorú v škole nikdy nezažijú, majú základ pre budúcu prácu,“ vysvetľuje Adam. Následne však už cieli na jeden z problémov, ktorý mnohé firmy od ponúknutia praxe odrádza, a tým ochotnejším výrazne komplikuje situáciu. „Bohužiaľ, pri tomto systéme praxe je veľmi veľa byrokracie a najmä nie je mnohokrát možné napasovať vyštudovaný odbor, ktorý často nevyjadruje skutočné štúdium, k potrebe firmy a názvu pozície, kde absolvent praxuje. Nehovoriac o tom, že odmena za prax je skôr symbolická a určite nie je pre absolventa atraktívna.“
Problémom je dĺžka vyžadovanej praxe
Viacero oslovených firiem sa zhodlo na tom, že veľkým problémom pri zamestnávaní študentov je predovšetkým dĺžka ich praxe počas štúdia. Vysoké školy sa síce väčšinou snažia vytvárať čo najlepšie podmienky pre svojich študentov a pomáhať im s umiestňovaním v rôznych spoločnostiach, ale táto podpora aj následná prax majú skôr formálny charakter. Krátkodobá stáž jednoducho nie je pre firmy atraktívna a študentovi pri hľadaní zamestnania veľmi nepomôže. Ako vysvetľuje Jozef Adam z BSH Drives and Pumps, prax v dĺžke dvoch či troch týždňov nemá význam. V takomto krátkom čase sa skrátka nedá zapojiť do skutočných procesov. Je preto nutné ešte viac prepojiť vysoké školy s praxou. „Je potrebné vyžadovať prax vo firmách ako povinnosť. Napríklad jeden semester v druhom roku štúdia a jeden semester v treťom roku štúdia. Celý, alebo aspoň tri mesiace. Je možné, že sa tým štúdium predĺži, ale to nie je podstatné. Dôležité je, že končiaci absolventi budú vedieť, čo je reálna firma,“ ponúka razantné riešenie vysokoškolskej praxe vedúci personálneho oddelenia.
Motivácia firiem až na prvom mieste
Zástupcovia spoločností nám potvrdili, že situácia na „praxovom“ trhu je v súčasnosti zložitá, hoci sa postupne zlepšuje. Problémom je veľký počet študentov, pre ktorých sa stala prax „povinnou jazdou“ vyžadovanou školou, a preto sa snažia nájsť zamestnávateľa, ktorý im pomôže priblížiť sa ku kreditom. V tomto momente však vyššie zmieňovaná spolupráca škrípe. Dôvodom je to, že firmy nemajú dostatok zamestnancov, ktorí by sa v rámci svojej pracovnej doby mohli venovať študentom. Namiesto desiatich tak praxujú len dvaja či traja. Firmy by potrebovali podporu štátu, aby si mohli dovoliť uvoľniť viac zamestnancov na školenia praxujúcich. Zámery štátu, aby firmy umiestňovali čo najväčší počet študentov, tak narážajú na realitu možností jednotlivých spoločností. „Ak toto bude musieť firma vykonávať podľa zákona, musí mať z toho zároveň profit. Máloktorá firma má dostatok voľných kapacít, ktoré sa môžu venovať študentom, ak nemá byť vykonávaná prax len podpisom na potvrdení pre školu,“ vysvetľuje firemnú realitu Jozef Adam.
V tomto smere sa tak dostávame do kritického bodu, kedy je podpora praxe zo strany štátu podmienená finančnými investíciami, ktoré pri množstve študentov nebudú nízke. Zástupca BSH Drives and Pumps načrtáva hneď niekoľko možností, ktoré by mohli spoločnosti motivovať k tomu, aby si zobrali pod svoje krídla viac študentov vysokých škôl: „Profitom je napríklad úľava na dani či daňovo uznateľné náklady vynaložené na prácu so študentom, medzi ktoré patrí aj časť mzdy zamestnanca, náhrady za používanie technológií, techniky a pod. Pokiaľ toto nebude firme kompenzované finančne, nikdy vzťah a úžitok z procesu štúdium – prax – firma nebude. V niektorých krajinách to tak funguje – prečo tieto „best practice“ neaplikujeme u nás na Slovensku,“ úprimne sa zamýšľa vedúci personálneho oddelenia.
Fungujúci systém netreba hľadať ďaleko
Aj na Slovensku však existuje projekt, ktorý sa snaží spoluprácu s firmami pretaviť do úspešného a efektívne fungujúceho systému vysokoškolskej praxe. Projekt „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ a na jeho realizáciu je vyčlenených 17,072 milióna eur v rámci operačného programu Vzdelávanie. Prostredníctvom tohto projektu môžu vysokoškoláci získať prístup ku skutočne atraktívnym stážam v renomovaných spoločnostiach ako napríklad Volkswagen Slovakia, Embraco Slovakia, INA Kysuce, U.S. Steel Košice alebo T-SYSTEMS. V súčasnosti ponúka viac než 300 príležitostí na prax pre študentov a viac než 100 študentov už vo firmách aj praxuje.
Pre záujemcov sú pripravené krátkodobé a dlhodobé stáže. V prípade krátkodobých ide o exkurzie v podnikoch určené študentom I. stupňa vysokoškolského štúdia. Dlhodobé stáže sú určené študentom II. a III. stupňa vysokoškolského štúdia a dávajú príležitosť overiť si získané vedomosti v podmienkach podnikovej praxe. Viac informácií o projekte, ako aj aktuálnych pracovných ponukách sa dočítate na www.vysokoskolacidopraxe.sk.
Text: Monika Majerová
Foto: ilustračné