Rozhovor s Izabelou Malašenkovou: Aká bola jej cesta k získaniu ocenenia Mladá líderka?

Bratislavčanka Izabela Malašenková má na svojom konte aj Cenu Most 2013/2014 v kategórii Mladá líderka. Aká bola cesta za týmto ocenením, o jej skautských začiatkoch či líderskom programe v Amerike sa s ňou rozprával Matúš Sedlák.

Ako si sa dostala do organizácie Slovenský skauting?

Ku skautingu som sa dostála cez školu. Avšak nie tak klasicky, náborovo, ako väčšina nových členov. Robila som referát v tom čase na prírodovedu a keď som hľadala na webe nejakú bylinku, tak mi našlo stránku skautov, niečo ako facebook.

Oslovilo ťa to?

Áno, začala som si písať s jednou babou, ktorá ma nahovorila na to, aby som sa prišla pozrieť na ich akciu. Tam som síce nešla, ale nakoniec som ich nasledujúci týždeň aj tak navštívila.

Aký bol tvoj prvý týždeň?

Navštívila som ich vo štvrtok na ich stretnutí. V piatok bol Deň narcisov, kde som prvýkrát asertívne oslovovala okoloidúcich, a potom v sobotu bola mestská hra Panelák. Takže to bol začiatok, ktorý si doteraz veľmi pamätám.

Takže prvý týždeň bol dosť nabitý programom?

Áno, to ma viac motivovalo tam ostať, pretože program sa mi páčil a bolo to celé super.

Čo bolo po skautingu?

Ešte počas fungovania v skautingu som si chcela urobiť 33-hodinový kurz prvej pomoci v Červenom kríži, čo sa mi aj podarilo. Tam som zostala chvíľku aj členkou. Pomáhala som aj v organizácii UNICEF pri viacerých projektoch. Zároveň, keď sa vyskytla príležitosť na niečom pomáhať, bola som rada. Prestúpila som aj na inú školu, presne to bolo Gymnázium Jura Hronca.

Lídersky program v Amerike

Gymnázium Jura Hronca je v Bratislave dosť známe, ako škola vplývala na tvoj život?

Škola je otvorená aktívnym študentom, čo mi dávalo priestor sa realizovať. Tiež som na škole našla možnosť cestovať do Ameriky na lídersky program, neváhala som a prihlásila som sa. Musela som uviesť v prihláške, aké boli moje aktivity, ako si predstavujem líderstvo a ako by mohol tento program ovplyvniť moju prácu v komunite.

Počas tri a pol týždňa sme mali rôzne školenia, workshopy, zážitkové kurzy, ktoré boli zamerane na to, že keď sa vrátime späť do svojej komunity, aby sme podnietili našu angažovanosť a vytvorili nejaký svoj vlastný projekt. Už v Amerike som pracovala na svojom projekte, preto považujem Youth Leadership Program ako ďalšiu zo svojich mét v živote, ktoré som mala.

Aký to bol teda projekt?

V Amerike som sa zoznámila s Bratislavčanom Tomášom Gelienom, s ktorým sme spolu vytvorili projekt ID Space. Malo to byť podlažie, niečo podobné ako v zahraničí nájdete rôzne Youth centre, ktoré dávajú príležitosť zadarmo tráviť svoj voľný čas so svojím aktivitami alebo so svojím biznisom. Niečo ako chill out zóna, celé to malo byť moderné, na dnešnú dobu. Do dnešného dňa v Bratislave ani na Slovenku takéto nič nie je a stále je to takou našou víziou tento projekt zrealizovať, keď budeme mať dostatok skúsenosti a možností.

ID Space Team

Si zakladateľka ID Space Team, čo ťa motivuje robiť dobrovoľnícke veci pre tvoju vekovú skupinu?

Vzhľadom na to, že som ID Space Team založila ako 16-ročná, najprv sme boli neformálna skupina ľudí, po tri a pol roku sme už nejaký dvadsiati piati a z dvoch projektoch sme sa posunuli na šesť. Motivuje ma to, že stále ideme dopredu, že tých ľudí to reálne posúva a v našom portfóliu je široké spektrum projektov, ktoré zaujmú širokú verejnosť a tá sa príde na projekt aj pozrieť. A všetci sa z toho tešia, a teší to aj mňa.

Jeden z projektov ID Space Team sú Vianočné trhy pod Pyramídou, ako vznikla táto myšlienka?

Myšlienka nevznikla v ID Space Teame, boli sme priamo oslovení RTVS, aby sme boli spoluorganizátormi tejto akcie. V tíme sme sa s radosťou toho chopili a výsledkom toho bolo, že v decembri sme mali 10-dňový vianočný festival, ktorý zožal úspech návštevnosťou, ktorá bola 18 000 ľudí. Pritom sme mali každý deň aspoň jednu známu kapelu a od ľudí sme dostavali príjemnú odozvu.

Zorganizovať festival, ako občianske združenie, po finančnej stránke je myslím dosť náročne, ako ste toto vyriešili? Celý projekt bol pod záštitou RTVS, v tomto prípade sme nemali na starosti finančnú stránku, ale skôr tú organizačnú. Bol to vlastne prvý projekt, ktorý sme organizovala so štátnou inštitúciou. Čiže pre ID Space Team veľká skúsenosť.

Aká bola odozva RTVS na spoluorganizo­vanie?

Projekt bol realizovaný aj s organizáciou Jedlé mesto. ID Space Team predtým nepoznali a o to nás viac teší, že sme mali dobrú odozvu. Pričom tohto roku plánujú opäť nadviazať spoluprácu pri organizácii tejto akcie s nami.

Mladá líderka

Stalo sa ti, že si v živote vyhorela?

Myslím si, že frustrácia je u človeka na bežnom poriadku, a ja nie som výnimkou. A keď má človek ťažšie obdobie, tak každý to zachraňuje inak. U mňa je to v spoločnosti dobrých ľudí, ktorých mám rada a vždy ma vedia nakopnúť vpred, že to, čo robím, ma zmysel a mám v tom pokračovať.

V októbri 2014 si získala ocenenie Rady mládeže Slovenska ako Mladá líderka školského roka 2013/2014, ako si zobrala toto ocenenie?

Veľmi som sa tomu tešila a stále som nechápala, prečo práve ja. V okolí je mnoho aktívnych mladých ľudí, ktorí by si toto ocenenie zaslúžili.

Motivuje ťa toto ocenenie robiť ešte niečo viac?

Je príjemne získať ocenenie, človeka to utvrdí v tom, že to, čo robí, má zmysel a vážia si to aj ostatní.

Ako ťa berie tvoje okolie, rodina, priatelia, napriek tomu, že si dosť zaneprázdnená?

V mojom okolí sú ľudia od rodiny, spolužiakov, priateľov, či ľudia z rôznych organizácií. Mam pocit, že každá skupina ľudí ma berie trocha inak a napriek tomu, že ma všetci vnímajú, ako tú aktívnu, tak každý ma na to trocha iný pohľad. V rodine ma najviac podporuje mama, starý otec a sestra. Myslím si, že moji spolužiaci na vysokej škole ani poriadne nevedia, čo robím, vedia akurát to, že školu dávam len tak – tak. A pritom zo strednej školy možno majú pocit, že mám diár a v ňom milión veci a netrávim čas, ako to bolo zvykom u nich, a pritom som mala kopec voľného času. (smiech)

Dostala sa do kancelárie Google

Vnímaš sa ako dobrý líder?

Každý má na sebe ako pracovať, stále sú možnosti, ako sa zlepšovať. Ale vždy ma poteší to, ak mi niekto povie, že to robím správne a mám v tom pokračovať.

Si študentkou 2. ročníka Leadership Academy. O čom je tento projekt a čo ti to dalo do života?

O Nexterii, teda bývalej Managerii (organizátor Leadership Academy – pozn. redakcie), som sa dozvedela ešte na strednej škole. Už na strednej som sa chcela zapojiť do tejto akadémie, vtedy to bol ešte len program. Tešila som sa na to, že ak budem na vysokej, tak sa prihlásim. Vtedy sa hlásilo veľmi veľa ľudí do tohto programu a nakoniec vybrali len nejaké percento. Vážim si to, že môžem byť študentkou tohto vzdelávania a byť tak v neustálom kontakte s ľuďmi z praxe, nie sú to len ľudia s teóriou, ale hlavne praxou. Pre mňa je veľmi prínosné neustále networkovanie.

Akú spoločnosť si navštívila?

Potešila som sa, ak som sa mohla dostať do kancelárie spoločnosti Google. Vtedy som Google vnímala ako mne neprístupnú, ale opak bol pravdou. Tento rok som si vybrala práve ich a momentálne pracujeme na jednom projekte.

Zoznámila si sa aj s Rasťom Kulichom, country managerom Google Slovensko?

S ním som sa priamo nezoznámila až tak osobne, ale na základe toho, že som v Nexterii, tak ho sčasti aj poznám. Vnímam ho ako aktívneho a ambiciózneho človeka, ktorý sa stále snaží posúvať niekam ďalej.

O dnešnej mládeži

Čo máš z toho všetkého, čo robíš?

Ak by som si na tom zakladala kariéru, tak by to bolo super, lebo CV by som mala plné praxe, nie ako väčšina študentov. Z osobného pohľadu mám ten pocit, že mi to dáva mnoho skúseností, zážitkov a kontaktov do života.

Tvoj názor na súčasnú mládež.

Dnešná mládež je veľmi široký pojem a netrúfnem si povedať, že aká je, lebo „škatuľkovanie“ nemám rada. Pohybujem sa v okolí aktívnej mládeže, ktorá je geniálna, spolužiaci sú iní, a o „bežnej“ mládeži sa dozviem poväčšine zo správ. Mládež na Slovensku sa nevie veľmi predať, ale celkovo to určite záleží na povahe človeka.

Čo by si odporučila tvojej vekovej kategórii, aby boli aspoň takí, ako si ty?

Chytiť sa všetkých možností, ktoré ťa v živote nadchnú, a využívať to. Robiť si ciele, kde chcem byť o pár rokov, a ísť si za tým. Ak si chcem postaviť dom, tak sa zamyslím nad tým, aké kroky treba na to dosiahnuť, aby som si dom postavila. A ak si myslí mladý, že príde po VŠ do prvého zamestnania a bude mať stopercentný úspech, tak celkom to tak nie je.

Izabelu Malašenkovú si môžete naživo vypočuť ako rečníčku na TEDxYouth Bratislava 7.2.2015. Viac info o podujatí na www.youth.tedxbratislava.sk.

Ďalšie inšpirujúce rozhovory nájdete na blogu autora www.matussedlak.com.

Foto: archív Izabely Malašenkovej